Americké trio YOB je minuloročným spestrením doomovej scény, v poslednom čase chudobnej na nové lahôdky. YOB určite nepatria medzi novátorov, ale celkom príjemným spôsobom preklenuli prázdno medzi stoner doomovou retro scénou, moderným poňatím doomu a zmesom ďaľších žánrov. Na otázky týkajúce sa kapely, scény a vecí okolo veľmi ochotne odpovedal gitarista a spevák Mike Scheidt. 

Tak, prvá otázka je vždy najťažšia... Takže, čo dočerta znamená YOB???

Názov máme z animovaného sci-fi seriálu z päťdesiatych rokov, kde Marťania volali jedného chlapca (BOY) pospiatky YOB. V podstate sme chceli atypický názov, ktorý by mal pre nás samotných zmysel. Neskôr sme vypátrali, že „yob“ znamená v ruštine niečo ako „jebnutí“ a v Anglicku bitkár (slovník ďalej ponúka aj „násilník“ a „hrdlorez“ – pozn. autor) a spratok. Tieto výklady na nás pasujú tiež!

Metal Blade vás propaguje ako doomovú kapelu, čo je tak trochu zvláštne, pretože keď ľudia v Európe počujú toto slovo, zvyčajne si predstavia niečo, čo má korene v raných deväťdesiatych rokoch a kapely ako MY DYING BRIDE, ANATHEMA, PARADISE LOST, používajúce veľa kláves, husle a iné prvky, čerpajúcich viac z odkazu PINK FLOYD namiesto riffov evokujúcich BLACK SABBATH. Poznáte teda niektoré zo spomenutých európskych doomových kapiel? Čím to podľa vás je, že v Štátoch je viac doom metalových kapiel ovplyvnených napríklad spomínanými BLACK SABBATH a majúcich bližšie k stoner doomovej scéne?

Myslím, že to závisí od toho aký doom si počúval. Ďalšie európske/anglické kapely, ktoré boli označované za doom od samého počiatku a od začiatku boli ovplyvnené BLACK SABBATH sú CANDLEMASS, COUNT RAVEN, CATHEDRAL, ELECTRIC WIZARD, ORANGE GOBLIN, NAEVUS, atď. (nutné spomenúť aj PENTAGRAM - pozn. autor). Označenie „stoner“ prišlo až podstatne neskôr. Milujem raný PARADISE LOST a ANATHEMU, ale po hudobnej stránke má YOB bližšie k „funeral“ doomovej vetve a kapelám ako BURNING WITCH, CATHEDRAL, SLEEP, ELECTRIC WIZARD, CORRUPTED atď. A tým, že ľudia v Štátoch preferujú sabbaťácky doom, som si nie celkom istý. Množstvo pôvodných zoskupení z osemdesiatych rokov (ST. VITUS, THE OBSESSED, THE MELVINS) boli kapely, čo fungovali súčasne na punkovej i metalovej scéne a myslím, že vtedy sa BLACK SABBATH tešili veľkej úcte v oboch žánroch. Zdá sa mi, že väčšina dnešných moderných doomových kapiel príliš nevychádza z BLACK SABBATH, ako tomu bolo kedysi. Milujem síce tento štýl, ale viem o viacerých bandách ako YOB, ktoré možno zaradiť do druhej až tretej generácie doomu, ovplyvnených rovnako hardcore, metalom a hudbou sedemdesiatych rokov.

Vo vašej ďakovačke v booklete „The Illusion Of Motion“ je zopár zaujímavých a mne doposiaľ neznámych kapiel. Človek nemôže nemať rád kapely, ktoré sa pomenujú FACE DOWN IN SHIT alebo FUCK GOD IN FACE ( „Tvárou v sračkách“ a „Jebať boha do ksichtu“, pre vidlákov a zdatných franinárov, nemčinárov a pod. – pozn. Radicalcut)...

Tieto dve bandy sú naozaj zabijácke, hoci FUCK GOD IN THE FACE sa už rozpadli :-( Existuje toľko dobrých skupín, o ktorých sa nikdy nedozvieš. FACE DOWN IN SHIT sú úžasná vec vymykajúca sa akýmkoľvek škatuľkám. Hrajú vlastne HC, ale majú jedinečný a osobitý zvuk. Zožeňte si ich!

Tento rok sa pomaly ale isto končí (rozhovor prebehol ešte koncom minulého roka – pozn. autor), takže je možno vhodný čas vyzdvihnúť pár obľúbených a nezabudnuteľných okamžikov uplynulých dvanástich mesiacov...

Naše US turné bolo absolútne fantastické, hrali sme s ORANGE GOBLIN, GRAVES AT SEA, DOVE, TUMMLER, LAMONT, UNORTHODOX, atď. Tento rok sme sa stretli s Victorom Griffinom a odohrali s jeho PLACE OF SKULLS dva koncerty, upísali sme sa Metal Blade (na výplatnej listine majú aj nášho Rudiho Rusa – pozn. autor) a náš album vyšiel toho istého roku ako bol nahraný, v prvom rade... a mohol by som pokračovať donekonečna! Pre YOB to bol skvelý rok.

A je to aj vhodná príležitosť spomenúť tvoj rebríček tohtoročných najlepších albumov, takže nám skús povedať pár mien (okrem YOB).

ARMAGEDDA – „Only True Believers“, UNEARTHLY TRANCE – „In The Red“, ASUNDER – „A Clarion Call“, DARKTHRONE – „Sardonic Wrath“, GRIEVOUS, VON - „Satanic Blood Angel“ (Re-Issue), NEUROSIS – „The Eye Of Every Storm“

Aké je to byť u Metal Blade? Napadlo ťa ešte niekedy v začiatkoch, že jedného dňa budete mať zmluvu s týmto legendárnym labelom?

Sú to úžasní ľudia, s ktorými sa dobre pracuje. Sme veľmi šťastní a milo prekvapení ako ktokoľvek iný, kto s nimi má zmluvu. Nikdy sme im nič neposielali. Brian Slagel mal náš prechádzajúci album „Catharsis“ z roku 2002 a páčil sa mu. Keď sa dozvedel, že hľadáme vydavateľstvo, kontaktoval nás mailom a vyjadril svoj záujem uzavrieť s nami zmluvu. Keby si mi kedysi povedal, že budeme mať zmluvu práve s Metal Blade, asi by som sa smial. Zvláštne ako veci niekedy fungujú.

Nepočul som vaše dva staršie albumy – „Catharsis” (2003) a „Elaborations Of Carbon” (2001). Ako veľmi sa líšia od posledného „The Illusion Of Motion“? Prešiel váš štýl v priebehu rokov výraznejšími zmenami?

Určite je podobnosť medzi všetkými našimi albumami, od spôsobu môjho spevu po vplyv HC a metalu v našom znení a „The Illusion Of Motion“ je o tom, že sme lepší hudobníci a náš zvuk vyzrel. Všetci naši fans si zdá sa našli svoje aj na starších materiáloch.

Mne osobne nesadol „The Illusion Of Motion“ po prvých pár vypočutiach, skutočne to chvíľu trvá dostať do vašich skladieb a môžem ti povedať, že to stálo všetok ten čas. Je to dosť odlišné od všetkého, čo som doposiaľ počul z tzv. stoner doomovej scéne. A aj skladby šplhajúce k dĺžke desať minút potom ubehnú dosť rýchlo. Myslíš, že je dosť schopných nájsť si ten čas a poriadne sa do týchto skladieb zahĺbiť?

Doom metal je jeden z najextrémnejších štýlov vôbec. Nie je to pre každého. YOB je navyše svojim spôsobom odlišné od ostatného, keďže máme rýchlejšie a viac chaotické songy, ktoré zaujmú rôznorodé publikum, ale keď vybalíme veci ako „Exorcism Of The Host“ alebo titulnú skladbu, nevedia, kam nás zaradiť. YOB chce byť náročným počúvaním. Opakovať niečo, o čo sa už pred nami robili iné kapely, alebo pokúšať sa za každú cenu osloviť širšie publikum, nie je naším zámerom. Samotný fakt, že naša muzika oslovuje širšie publikujem, je skvelý. Je tomu tak, pretože hudba žije svojim vlastným životom a dostane sa tam, kam chce. Pochybujem, že dostatočný počet ľudí sa stane doom metalovými fanatikmi kupujúcimi toľko albumov, aby to za nás zaplatilo účty a my sme sa mohli vykašľať na naše trvalé zamestnania. Milujeme doom metal, metal a hardcore vo všeobecnosti. Môcť hrať hudbu, ktorú chceme my, byť u labelu ako Metal Blade a hrať množstvo koncertoch s najrozličnejšími kapelami naprieč rôznym žánrovým spektrom je pre nás to najdôležitejšie. Samozrejme si kvôli labelu želáme, aby sa dobre predával, a ako kapela tvrdo makáme, pretože veríme v to, čo robíme a plne chápeme, že finančný/komerčný aspekt bytia kapely je veľmi dôležitý. Ale v konečnom dôsledku si nás aj tak vyberú naši fans sami a nie naopak.

Ako u YOB vypadá tvorivý proces? Teda pokiaľ to nie je chránené know-how alebo čo... Jeden by povedal, že je tam zahrnutej veľa improvizácie, spontánnosti a možno aj niečoho zeleného...

Pri písaní skladieb je len veľmi málo improvizácie. Niekedy skladby proste vyskočia sami od seba. Inokedy sa riffoch pracuje za zatvorenými dverami a na skúšku donesiem skladbu, ktorá je na 80% hotová. Ľudia sa často domnievajú, že keď hráš dlhé skladby, musíš automaticky jamovať a huliť. Naše dlhé veci sú štruktúrované spôsobom podobným death metalovým kompozíciám. Tieto naše dlhé veci nám nedávajú možnosť a čas ulietať. Veci sa celý čas posúvajú a menia. A máme veľmi málo priestoru pre gitarové sóla. Je ich zopár, ale zvyčajne sú veľmi krátke, na pár taktov.

Používate alebo by ste chceli mať nejaké vizuálne efekty počas vašich koncertov?

Určite by som rád šiel do niečoho podobného, ale nechceme na tom byť závislí ako kapela. Keď nevieš tvoriť zaujímavú hudbu a všetko stojí a padá na efektoch, niečo musíš robiť zle.

Niektoré časti vašich skladieb mi pripomenuli veľkých NEUROSIS, zvlášť tie cyklické rytmické štruktúry, opakované riffy, mohutná hradba efektov a tiež dĺžka skladieb. Špinavý zvuk zase evokuje VOIVOD z čias „Phobos“. Páči sa vám ich tvorba a cítite sa nimi byť ovplyvnení?

Určite sme ovplyvnení NEUROSIS a VOIVOD. Je skvelé ak ľudia v tom, čo robíme počujú vplyv VOIVOD.

Ako si sa dostal k tvrdšej muzike? Rozpamätáš sa ešte na tvoje prvé rockové/metalové CD, LP a moment, kedy si sa rozhodol založiť vlastnú kapelu?

Keď som prvý krát počul JUDAS PRIEST v 1982 – to bol začiatok a koniec všetkého. Mal som jedného staršieho kamoša, čo mi rôzne svoje platne nahrával na kazetu a posielal mi ich na vypočutie. Nasmeroval ma k SLAYER, OZ, ANVIL, IRON ANGEL, CANDLEMASS, atď. Moju prvú kapelu som založil v 1987 a hudba bola silne ovplyvnená ranou tvorbou CORROSION OF CONFORMITY, SLAYER a MOTÖRHEAD.

Posledných pár rokov prebieha diskusia naprieč hudobným priemyslom – internet, MP3, napaľovanie, ilegálny download. Čo k tomu máš povedať ako umelec a tiež ako fanúšik?

Nedá sa to kontrolovať. Netrávim toľko času rozmýšľaním a trápením sa nad tým. Prvý krát, keď som počul SLAYER, to bolo skopírované na kazetu. Časť úspechu YOB pochádza z tape-tradingu a ústneho podania. Myslím si však, že ak sa ti niektorá kapela naozaj páči, mal by si ju podporiť aj kúpou aktuálneho albumu. Ale nikoho do toho nemožno nútiť a ako som už vyššie povedal, hudba si žije svojim vlastným životom.

Keby si teraz mohol opísať seba a ostatných dvoch členov kapely pár vetami... (vek, záľuby, ktoré slovo najlepšie vystihuje danú osobu, atď...)

Náš basák Isamu má 35 a pracuje ako „Artistic Director“ v jednej výskumnej firme, ktorá sa volá Molecular Probes. Isamu je jeden z najpriateľskejších ľudí, ktorých kedy stretneš. Je METLÁK do špiku kostí. Travis má 29 a pracuje ako „Screen Printer“ (sakra, Amíci a ich pracovné pozície – pozn. autor). Travis je veľmi skromný. Môžeš ho vidieť na koncertoch v bielom tričku a leviskách, priamo pod pódiom ako sleduje ostatné kapely. Ľudia, ktorí ho ešte nepoznajú, bývajú dosť prekvapení, keď potom vyskočí na pódium a začne si chystať svoje bicie. Isamu, Travis a ja sme na rovnakej vlnovej dĺžke, čo sa týka vzťahu ku kapele a nadšeniu. Sme úplne prístupní všetkému a necháme sa nahovoriť na každú srandu.

Čo chystáte do budúcna? Máte už nejakú konkrétnu predstavu a želania, čo by ste chceli robiť?

V máji ideme na americké turné a dúfame, že niekedy v marci sa dostaneme do štúdia nahrať náš štvrtý album. Čo sa týka Európy, chceli by sme sa tam určite behom budúceho roka dostať.

Tak, to je myslím všetko. Už nemám viac otázok. Takže predtým, než si opäť pár krát pustím „The Illusion Of Motion“, želám vám a vašej muzike veľa otvorených poslucháčov a aspoň toľko šťastia, ako ste mali doposiaľ. Díky za rozhovor.

THANK YOU!!! Stay HEAVY!!! DOOM!!! (toto, myslím, netreba prekladať – pozn. autor)